„Robiť si čo chceš je sloboda, mať rád čo robíš je šťastie“

Autor: Adžana Modlitbová | 12.11.2020 o 16:02 | Karma článku: 3,37 | Prečítané:  368x

Pri stretávaní sa s naivnou tvorbou a výtvarníkmi sa mi často potvrdilo, že tvorba je vnútorným odrazom tvorcu. Naivný výtvarník Rado Jarábek je presne taký, ako jeho obrazy.

Má čistý, až detsky radostný pohľad na život. Presvedčí vás o tom, že svet je krásne miesto plné dobrých ľudí a čarovných bytostí. Pri rozhovore s ním zistíte, že má skutočne rád, čo robí. Maľovanie je pre neho šťastie.

Tvoj maliarsky príbeh, to ako si sa dostal k maľovaniu, nie je tak úplne klasický ako sa s tým stretávame pri naivných výtvarníkoch. Porozprávaj nám o tom.

Môj maliarsky príbeh? No, myslím, že je to takto: verím na šťastie. V mladosti som maľoval tak, ako skoro každé dieťa.Vyrástol som, oženil som sa a vtedy mi vošiel do života manželkin starý otec. Volal sa Dionýz Chajma, amatérsky maľoval olejom miniatúry a bol tým nádherne nadšený. Mal som šťastie a mohol som sa nakaziť tou jeho vášňou k maľovaniu. Vo svojom mini ateliéri mal na stene heslo: Robiť si čo chceš je sloboda, mať rád čo robíš je šťastie. A ja som mal šťastie, že mi vošli do života láskaví ľudia, ktorí mi pomohli nájsť cestu k maľovaniu. A za to som vďačný. Pri maľovaní sa cítim šťastný, každý deň sa snažím aspoň trochu maľovať.

Väčšina tvojej tvorby sú maľby na drevo. Prečo práve drevo?

Asi patrím k tej skupine mužov, ktorí radi fyzickypracujú. Teší ma sledovať ten tvorivý proces, keď z „obyčajnej dosky“ sa stane obraz, ktorý sa niekomu páči a zavesí si ho na stenu svojho príbytku. V skoršom období som mal možnosť pracovať v lese pri ťažbe dreva, zrejme tam som nadobudol úctu, rešpekt a pokoru ku stromom a drevu. Odpoveď je jednoduchá -teší ma práca s drevom a s úžasne obyčajnými doskami.

Vždy som zvedavá na inšpiráciu, ktorá vedie k tvorbe. Z čoho maliar čerpá, čo rád stvárňuje. Nevyhnem sa tejto otázke ani dnes. Prezraď nám ten tvoj zdroj.

Ja vlastne ani neviem, ako to majú iní maliari s inšpiráciou. Veľmi o tom nepremýšľam. Ja to mám asi takto: potrebujem mať veci upratané. Keď je všetko na poriadku,  rodina zdravá a spokojná, pes vybehaný, ovce v ohrade, mačky spia na lavičke,  hrá dobrá muzika  vtedy  zrazu... blik...  a obrázok sa tvorí sám, ja držím len ten štetec. Občas sa domnievam, že by som pri tom  ani nemusel  byť.  Inšpirácia je všade, tie najúžasnejšie veci sú stále  okolo nás.

Postavy a postavičky z Tvojich obrazov sú láskavé, vtipné, úprimné, šibalské... V niektorých sa môže Tvoje okolie aj spoznať?

Skoro všetci máme radi veselých ľudí, poteší nás,  keď vidíme, ako sa ľudia smejú. Jedna pani mi raz povedala: „Kúpila som si váš obrázok, vždy keď sa naň  pozriem, usmejem sa.“ To je to najlepšie hodnotenie. Ja sa domnievam, že  občas nie je treba vzletné reči, či veľké gestá... stačí sa len usmiať. Ak by sme sa na seba častejšie usmievali bolo by nám všetkým lepšie. Často maľujem ľudí zo  svojho okolia, vždy ich upravím  vo svojom radostne infantilnom programe – kto by už chcel na obrázku zodpovednú, serióznu a vážnu postavičku? Veď to môžu rovno pozerať správy v telke. Takmer na každú svoju výstavu, zavesím oznam: Ak sa na mojej výstave neusmejete zaplatím Vám kávu. A pridám telefónne číslo. Doposiaľ som žiadnu kávu neplatil...  

Osobitne ma zaujali víly a lesné bytosti.

V každom z nás je kúsok zvedavého dieťaťa, ktoré verilo v lesné víly, morské panny, či iné tajuplné bytosti. Vyrástli sme a nahovorili nám, žesú to rozprávky a žiadne také bytosti neexistujú.Teraz žijeme na kopaniciach blízko Nového Mesta nad Váhom. Pri našich každodenných vychádzkach so psom stretávame čarovné bytosti, ktoré zbierajú oriešky, oberajú jabĺčka, žijú bez internetu a majú v sebe to najväčšie kúzlo... stačí len uveriť a poriadne otvoriť oči. Lesné víly určite existujú.

Máš nejaké želanie, nejaký nápad, čo túžiš namaľovať a zatiaľ je to len v myšlienkach?

Chodíme na Horehronie. Je tam dedinka Chyžné a tam v malom kostolíku je oltár majstra Pavla z Levoče. Je to menší vyrezávaný dvojkrídlový zatvárací oltár s nádhernými obrazmi na dreve. Neviem sa naň vynadívať. Mojou túžbou je namaľovať svoj zatvárací oltár plný radosti a keď ho otvoríte, bude žiariť žltým šťastím pre potešenie každého...

Aký by bol podľa Teba ideálny deň?

Môj Ideálny deň je asi každý deň, keď sú veci na poriadku, keď  sme my a naši blízki zdraví, keď nás nič nebolí, keď sa smejeme, jeme dobré jedlá  a máme sa vzájomne radi. To je ideálny deň. Vážne neviem čo viac mi  treba.

Vystavuješ doma aj v zahraničí a veľmi úspešne. Chystáš niečo v najbližšej dobe? Ako sa vlastne dá prezentovať v dnešnej dobe ovplyvnenej situáciou s korona krízou?

Áno, chystám a mimoriadne sa na to teším. Tento rok sme mali mať spoločnú výstavu s naivnou maliarkou Alexandrou Detinskou z Prahy. Pohľad na jej obrázky ma vždy poteší. Výstava sa mala uskutočniť na čarokrásnom zámočku v Lysiciach, v Českej republike. Opatrenia v súvislosti s koronou nám to prekazili. Verím, že sa to uskutoční budúcom roku.  To je projekt, na ktorý sa intenzívne a s potešením pripravujem. Som strašne laxný voči internetovým prezentáciám, nerobím ich  a koľko sa dá toľko sa im vyhýbam. Som šťastný, že mám priateľov, ktorí to spravia za mňa alebo ma k tomu dotlačia. Za to im ďakujem.

Tvoje obrazy sa ľuďom páčia. Minulý rok si získal CENU VEREJNOSTI na medzinárodnej výstave naivného umenia NAIVA BRATISLAVA 2019. Viem, že niektorí maliari sa neradi lúčia so svojimi obrazmi, nepredávajú ich. Ako je to s Tebou?

Cenu verejnosti na NAIVE 2019 si veľmi vážim a všetkýmorganizátorom a samozrejme verejnosti srdečne ďakujem.Je potešujúce pre maliara, ak sa ľuďom jeho obrázky páčia. Milujem ten tvorivý proces a tak ako každý maliar, či remeselník verím, že ten ďalší bude ešte lepší... preto na nich až tak veľmi nelipnem.

Mám šťastie, lebotam hore ma má niekto rád.Ľudia si chodia po obrázky až ku mne domov,na kopanice. Neviem to celkom presne, nevediem si žiadnu štatistiku, no namaľoval som niekoľko stoviek obrázkov a doma mám sotva 15 kusov. Každá výstava je nový začiatok, musím našporiť 30 až 40 obrázkov, aby som mal čo vystavovať. Ak väčší obrázok maľujem i niekoľko týždňov, je to u mňa časovo náročné. Ale keď maľujem, mám pocit, že odpočívam a čas mi plynie pomalšie. Každému človeku by som z celého srdca doprial, aby si našiel činnosť pri ktorej je šťastný a napĺňa ho radosťou.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor. 

Viac z tvorby je možné vidieť na http://www.radojarabek.sk

 

S Radom Jarábkom sa rozprávala Adžana Modlitbová

Fotografie – Rado Jarábek a jeho archív

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.


Už ste čítali?